Traja kanadskí rybári, Mallory Harrigan, Cliff Russell a Allan Russell, boli štyri míle od pobrežia Labradoru, keď sa im naskytol zvláštny pohľad. Vlny preformovali veľký ľadovec tak, že časť nad vodnou hladinou pripomínala obrovský veľrybí chvost. A na tomto veľrybím chvoste, vytvorenom z prírodného ľadu, sedela živá bytosť. Členovia redakčného tímu Ketkes tiež najskôr mysleli na tulenie teľa, no skutočnosť je oveľa fantastickejšia!
Tento nádherný ľadovec si všimli rybári
Keď sa priblížite, uvidíte, že ľadovec skutočne má pasažiera! Ale čo by to mohlo byť?
Zdá sa to úplne logické: kam len oko dovidí, more, hľa, ľadovec; môže to byť len tulenie teľa.
Nebol to však tuleň, ale líška! Presne povedané polárna líška, ktorá bola odsúdená na pomalú smrť hladom, unášaná morským prílivom na plávajúcom a stále sa zmenšujúcom ľadovci. Rybári očividne nemohli nechať úbohé zviera za sebou, a tak sa malého tvora pokúsili zachrániť, no nechcelo sa mu liezť do člna. Museli s tým trochu bojovať a na niektorých miestach prelomiť ľad, aby mohli nešťastné zviera vziať na palubu. Potom ho vložili do krabice a potom sa ukázalo, že zviera bolo vo veľmi oslabenom stave.
Hoci nedošlo k žiadnym zraneniam, stav arktickej líšky jasne naznačoval, že v čase, keď ju našli, veľa trpela. Pravdepodobne sa stalo, že pri hľadaní potravy vyliezol na blok ľadu, ktorý praskol a oddelil sa od pevniny. Vtedy sa úbohá líška chytila do smrteľnej pasce.
Prvých 5-6 hodín líška nejedla vôbec nič, len ležala v boxe.
Potom však nabral odvahu a zhltol tých pár párkov a sušienok, ktoré mu dala posádka rybárskej lode.
Rybári vypustili líšku, ktorá videla more na súši. Mallory tiež povedala, že približne v čase svojho vyslobodenia si líška rýchlo našla vhodný domov v opustenej psej búde neďaleko William’s Bay a že sem občas chodí líšku nakŕmiť.